Miesto, kde som zhorel | ft. Tigeradrak.blogspot.sk

Práca pod tlakom je bolestivá, ale v dlhodobom horizonte odmeňujúca. Pozývam vás na miesto, kde som zhorel a vstal ako lepší človek. Filip Pribula, autor blogu Tigeradrak.blogspot.sk, opisuje svoj zážitok z Číny. Po prečítaní tohto príspevku navštívite aj jeho stránku.

Úvod

V prvých minútach vojnového filmu 300 z roku 2006 sledujeme výchovu sparťanského pešiaka. Posledná skúška pozostáva z lovu na veľkého čierneho vlka. Mladý Sparťan sa musí spoľahnúť iba sám na seba a zúžitkovať doterajší tréning. Je to iniciačný rituál, po ktorom bude považovaný za schopného a dospelého. Koľko z vás alebo vašich známych sa vybralo na neznáme miesto, aby podstúpili skúšku odvahy a samostatnosti? Z mojej generácie vyrastajú vzťahovační a trucovití ľudia, navyknutí na výpomoc od rodičov. Preto som rád, že sa mi podarilo zažiť iniciačný rituál a dokázať samostatnosť. Prebiehal v laboratóriách Slovenskej Akadémie Vied (SAV) v Bratislave.

Každý týždeň je zápočtový týždeň

Prvý deň bol šok. Dostal som pracovný návod. Učiteľ hovorí: “Dávam Ti návod, ktorý nefunguje. Tvoja úloha je zistiť, kde je chyba, napraviť ju a zadefinovať nový návod.” Takže v realite musíme najprv chybu pohľadať. V škole nám podajú riešenie ako na tácke. Vysokoškoláci poznajú zápočtový týždeň ako náročné obdobie. Ja som mal zápočtový týždeň nonstop. Pravidelne v piatok bola konzultácia. Musel som sa naučiť zhrnúť moje výsledky do niekoľkých viet. Musel som sa zmieriť s tým, že učiteľ mal iba pár minút na každého študenta. Rýchlo som odprezentoval, čo som urobil, rýchlo som zapísal učiteľove rady a opäť som sadol za laboratórne prístroje. Žil som s vedomím, že vedenie laboratória mi zakúpi akúkoľvek chemikáliu alebo prístroj, ak to bude nevyhnutné. Ale stratený čas nevráti nikto. Predtým, než som spustil pracovný protokol, musel som si byť istý, že ho vykonám na jediný pokus a nič ma nebude zdržiavať. Nezáleží, ako štedrý máte rozpočet. Pokiaľ neviete šetriť časom, oproti konkurencii budete vždy pozadu.

POUČENIE: Aktívne hľadaj chyby a extrémne šetri časom.

Multitalent – aby ma nikto nenachytal

Učiteľ hovorí: “Musíš robiť aj rutinné práce. Keď si to vieš odpracovať sám, budeš nezávislý.” Na našom pracovisku bolo pravidlo, že študent robil mravčiu vedeckú prácu a zároveň nazbierané výsledky analyzoval. Poznám laboratóriá, kde je práca rozdelená medzi dvoch ľudí. Jeden iba pracuje s prístrojmi a vzorkami, druhý iba analyzuje a určuje postupy. Nevýhoda nášho prístupu bola, že som bol zmorený prácou a trávil som tam celé dni. Ale učiteľ vedel, prečo to vyžaduje. Po mesiacoch tvrdej roboty som získal nadhľad. Keď som chcel zvoliť nový postup, alebo som čítal poznatky vo vedeckých publikáciách, každý krok som si vedel živo predstaviť.

POUČENIE: Keď sa Ti rutina dostane pod kožu, vieš lepšie určovať smer Tvojho projektu.

Životný a pracovný štýl

Vedcov som pokladal za introvertov s mastnými vlasmi a nudným životom. Opak je pravdou. Takmer každý z mojich kolegov bol aktívny športovec. Pri odchode z práce mi učiteľ hovorí: “Nejdeme výťahom, ale schodmi. Je to zdravšie.” Tak sme šliapali päť poschodí. Vedenie ústavu uznávalo filozofiu, že kancelárie majú byť vybavené skromne, ale laboratóriá musia byť nabité najnovšou technikou. Celý týždeň sa pracovalo od rána do ôsmej večer. Ja som odchádzal aj o deviatej, pol desiatej večer. V piatok sa pracovalo rovnako dlho. Väčšina Slovákov by sa vyhovorila, že piatok je už takmer víkend. Ale nie na SAV, priatelia. Keď chcete výsledky, musíte sa zaprieť a robiť. Po náročnom protokole mi učiteľ hovorí: “Dobre, ideme na ťažšie metódy.” A takto to je. Čím viac sa darí, tým ťažšie úrovne vás čakajú. Každý úspech je len východisko na novú trasu. Kto chce byť líder, musí odomykať ďalšie a ďalšie úrovne.

POUČENIE: Bežne som odpracoval aj osemdesiat hodín týždenne. Takto sa plnia ambície. Neplnia sa cez sľuby ani cez známosti. Kto sa chce so mnou porovnávať, musí dávať rovnaké tempo.

Verejné výsledky

Vedecká komunita je asi najprepojenejšia komunita na svete. Vedci majú niekoľko druhov profesionálnych sietí na prezentáciu výsledkov. Naprojektovať a vykonať laboratórny pokus dokáže mnoho ľudí. Najväčšie sito prebehne práve po zverejnení výsledkov. Každý mladý vedec je pripravovaný na to, že po zverejnení svojej práce bude čeliť otázkam od skúsených oponentov. Ak publikuje vo vedeckom časopise, musí zverejniť e-mail a odpovedať na správy. Ak sa predstaví na konferencii, musí pozerať ľuďom do očí a naživo sa obhajovať. Otázky sú nekompromisné a tvrdé.

Sám som zažil minútu otázok po mojej prezentácii na medzinárodnej konferencii. Mladí kolegovia sa pýtali na budúce aplikácie môjho výskumu, čo boli logické otázky. Starší a etablovaní kolegovia mali taktiku – pýtali sa veci, ktoré som už predtým jasne povedal v prezentácii. Jednoducho chceli, aby som to zopakoval – a sledovali, či sa zamotám vo vlastných tvrdeniach. Takto to funguje, priatelia. Vo vedeckej komunite nedostanete uznanie zadarmo. Keby som sa zamotal a nebol pripravený, zvesť o tom, že som slabý, by sa šírila ďalej. Našťastie sa to nestalo. Platí aj to, že tí najlepší študenti sú pod najväčším drobnohľadom. Vedecká komunita, prepojená a sofistikovaná, na vás vyvíja psychologický tlak. Preto je veľký rozdiel medzi ľuďmi, ktorí tento tlak zniesli a tými, čo sa schovávajú za zavretými dverami.

POUČENIE: Zverejni svoje výsledky a odpovedaj na otázky, ak chceš byť frajer. Dovtedy si pre mňa tajtrlíček.

Filip Pribula – Tigeradrak.blogspot.sk

Podobný iniciačný rituál, o akom píše Ondrej, som zažil aj ja v Číne. Vstup do neznáma je úžasná vec. Keď sa pre tento krok rozhodnete, celý vesmír vám otvorí dvere a začnú sa diať zázraky. Rozhodol som sa, že sám pôjdem do školy Kung fu v horách Wudang vo vnútrozemí Číny. Chcelo to nabrať odvahu a ísť za svojim snom. Bolo to ako letieť na cudziu planétu a priznám sa, že som mal pred letom aj strach – iný jazyk, iná kultúra, iné prostredie. Čo na tom ale záleží, keď obloha je tá istá, Slnko a Mesiac tiež.

Odvaha neznamená absenciu strachu. Skutočná odvaha znamená mať ten strach a aj napriek tomu ísť do toho. Kung fu doslova znamená najvyšší level nejakej schopnosti dosiahnutý tvrdou prácou. Aj ten, čo zametá schody, môže mať Kung fu. Ťažká práca, neustále opakovanie, trpezlivosť a pokora sú niektoré z vlastností, ktorými sa dá Kung fu dosiahnuť.

V škole Kung fu som zažil vnútornú transformáciu a prerod. Tvrdý fyzický tréning vždy so sebou prináša vnútorný boj, pretože sa pri ňom dostaneme za naše fyzické a emočné hranice. Duch musí zvíťaziť nad telom. Zároveň v sebe kultivujeme počestnosť a v celom procese sa stávame lepším človekom. Nie je dôležité, čo sa deje okolo nás, dôležité je, čo sa deje v nás. Sebaovládanie, kontrola, skromnosť, jednoduchosť a návrat k prírode sú dôležité. Vo Wudang Kung fu neexistuje systém odmien, nie sú tam žiadne čierne pásy, poháre, medaile, ani diplomy. To sú veci, na ktorých vôbec nezáleží. Najväčšia odmena a zároveň aj poklad je samotný tréning a z neho plynúce zlepšenie psychického a fyzického zdravia. Musíte sa zbaviť svojho ega a tvrdo cvičiť. Je to náročná cesta, ale zistíte kto v skutočnosti ste a nadobudnete hlboké poznanie a obrovskú skúsenosť.

Keby zo sveta zmizla súťaživosť a prikladanie dôležitosti titulom, moci a majetku, bol by tento svet lepším miestom na život. Ondrej sa tiež rozhodol, že pôjde niekam na vlastnú päsť, kde zakúsi náročnú prácu a odkiaľ vyjde skúsenejší a samostatnejší. Dôležitá je cesta a nie cieľ.

Záver

V SAV som zažil stáž, ktorá ma zmenila. Nekompromisné pracovné tempo a psychický tlak prajem zažiť každému mladému chalanovi. Mal som pocit, že prechádzam studeným a tmavým tunelom. Verím, že pre každého má tento tunel inú podobu. Poučenie po jeho zvládnutí je rovnaké. Únava je dočasná, hlad je dočasný, ale výsledky a pochopenie sa do človeka natrvalo zapíšu.

Poznámka: Ondrej Kandráč pracoval ako stážista na plný úväzok v Laboratóriu imunohistochémie, Neuroimunologický ústav SAV v Bratislave, počas letných mesiacov 2011, 2012 a 2013 (celkovo 16 týždňov). Odber vzoriek prebiehal na Klinike malých zvierat, UVLF v Košiciach, počas školských rokov 2012 a 2013. Výsledky publikoval v roku 2015 v “Journal of Comparative Neurology” (odkaz na článok).

Filip Pribula absolvoval kurz Wundang Kung Fu v čínskom pohorí Wudang. Od 23. júla do 23. septembra 2017 bol žiakom Majstra Binga (odkaz na video).