Ako byť sám sebou?

Nevieme sa uvoľniť. V očiach druhých vytvárame o sebe lepší obraz, ako je realita. Získavame krátkodobé výhody, ale strácame osobnú víziu. Podľa mňa je to zdrojom psychologického stavu, ktorý sa ľudovo nazýva “kríza stredného veku”. V nasledujúcom texte ponúkam pár zamyslení, ako toto nastavenie zvrátiť.

Nepracovať pre odmenu

Odmenou by mala byť činnosť samotná. Sústreďte sa na to, aby ste pracovali čo najefektívnejšie. Hoďte za hlavu výšku zárobku alebo spoločenské uznanie. Snažte sa identifikovať úkony, v ktorých sa môžete neustále zlepšovať. Po čase prídete na dve veci – je to veľmi namáhavé, ale zároveň vás nikto nedokáže manipulovať. Keďže vašu odmenu už máte – je ňou činnosť samotná a vaše zlepšujúce sa schopnosti pri výkone – nikto vás nemôže vydierať tým, že vám zníži plat alebo neposkytne uznanie. Tieto dve formy odmeny ste už dávno odmietli.

Mám rád nasledovný príbeh šéfkuchára z luxusnej reštaurácie. Po rokoch vrcholnej práce ukončil zmluvu a otvoril stánok s občerstvením. Chýbal mu kontakt so zákazníkmi a žiaden plat ani prestíž mu ho nemohol nahradiť. Dnes podáva jedlo z kuchyne priamo ľuďom do rúk a vidí ich spokojné reakcie. Stavím sa, že jediná vec, ktorú ľutuje, je že svoj stánok neotvoril už dávno a že sa roky mordoval v práci, ktorá ho nenapĺňala.

Zabudnite na odmenu a sústreďte sa na efektivitu. Každý deň si dajte výzvu, aby ste urobili viac práce za rovnaký čas. Odrazu aj tá najnudnejšia činnosť dostane adrenalínový charakter. Adrenalín je návykový a má na človeka omladzujúci účinok. Na konci dňa síce budete unavení, ale tak to má byť. Po mnohých opakovaniach získate omladené telo a nemanipulovateľnú myseľ.

Mením sa, teda som

Niekoľko rokov som žil s pomýleným programom v hlave. Nadovšetko som obdivoval vyspelé univerzity západného sveta. Mal som pocit, že nikde inde sa nedá zažiť tvorivá atmosféra. Symbolom bádateľskej kultúry bola predstava obednej prestávky, počas ktorej sa vedci nezáväzne rozprávajú o svojich najnovších objavoch. Dopočul som sa, že to vedci naozaj robia a chcel som byť súčasťou. Tento svet v mojej hlave vznikol ako odmietnutie post-komunistického prístupu k práci, keď sa ľudia snažia prežiť pracovný deň akoby to bol trest a čakajú na moment, aby mohli odísť domov. Bol som presvedčený, že pracovitá kultúra sa dá zažiť iba v západných krajinách.

Jedného dňa som takúto obednú prestávku zažil ako stážista vo vedeckom tíme. Šokujúce pre mňa bolo, že som nebol na vyspelej univerzite západného sveta, ale v Bratislave. Moje ilúzie zabránili vidieť, že ideál ktorý som spájal s akýmsi “zasľúbeným” miestom dokáže existovať a rozvíjať sa aj u nás. Obdiv k Západu som  sformoval ako malý chlapec a celé roky v sebe živil. Nechcel som pripustiť, že aj na Slovensku sa dá zažiť tvorivá atmosféra. Som rád, že som sa zbavil ilúzií a nastavený program predsudkov som zmenil a aktualizoval.

Porozmýšľajte, či máte dlhoročné predsudky, v ktorých sa vám pohodlne žije. Práve týchto predsudkov sa musíte zbaviť. Neexistuje žiadne dokonalé miesto alebo obdobie. Sú iba vaše ruky, ktorými môžete krok po kroku zlepšovať realitu.

Hovoriť “Neviem” a “Prečo?”

My Slováci máme zlozvyk, že sa snažíme odpovedať na každú otázku. Keď začnete úprimne hovoriť “Neviem”, vybudujete si dôveru. Zároveň sa musíte aktívne pýtať, ak cítite, že potrebujete záležitosti ozrejmiť. Kto prizná, že veľa vecí nevie a zároveň sa veľa pýta, pôsobí dojmom začiatočníka. My túžime práve po opaku – byť suverénni, rozkazovační a vševediaci. Toto nastavenie zanechali komunisti, ktorí našu krajinu celé desaťročia okupovali. Nastal čas hodiť ho za hlavu. Vyjdite z domu a prežite deň v koži začiatočníka. Je úplne jedno, na akej pozícii pracujete a ako dôležití sa cítite.

Určite sa vám stalo, že vás na ulici zachytil dážď. Postavili ste sa pod rýmsu alebo malú striešku, nemohli ste sa pohnúť, znášali ste studený vietor a premoknuté topánky. Presne tak sa budete cítiť, ak aplikujete začiatočnícky prístup do každodenného života. Nečakajte komfort ani istoty.

Ak sa budete veľa pýtať, dozviete sa informácie, ktoré v pravej chvíli použijete. Okrem toho sa naučíte ďalšiu kritickú schopnosť – položiť správnu otázku. Podľa mňa je to kľúč k samostatnosti. Kto sa nenaučí správne sa pýtať, bude naveky odkázaný na pomoc iných ľudí.

Záver

Nedokážeme byť sami sebou a potláčame vlastné sny. Na povrch sa to vyplaví až v krízových situáciách. Nevieme dať zo seba maximum, lebo nepracujeme na vlastnej vízii. Nie sme tolerantní k iným ľuďom, lebo neplníme vlastné ambície. Dovtedy budeme preferovať neschopných politikov, báť sa cudzích kultúr a rozmaznávať vlastné deti, kým sa nevyberieme na pomalú a tŕnistú cestu spoznávania samých seba.


oktober17

 

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s