Dobrovoľníctvo je chodník vzdelania

Školský systém ma zasypával nudou a stereotypom. Cítil som, že nie som dostatočne pripravovaný na realitu života. Našťastie som našiel doplnkovú formu vzdelania. Päť rokov som pôsobil v dvoch dobrovoľníckych projektoch. Práca bez nároku na honorár mala výhodu z dlhodobého hľadiska. Dostal som sa na rozhodovacie a organizačné pozície a mohol som zažiť zodpovednosť za výsledky v relatívne mladom veku. Dobrovoľníctvo zo mňa urobilo lepšieho človeka.

Erasmus Student Network (ESN) je európska sieť študentov napojených na výmenný program Erasmus. Ak sa rozhodnete počas vysokej školy vycestovať na pár mesiacov na zahraničnú fakultu, budú to práve členovia ESN v danej krajine, ktorí vás počkajú na letisku a zorientujú v novom prostredí. Počas semestra zorganizujú voľnočasové aktivity, výlety a podujatia, pomôžu pri nečakaných problémoch. Presne to sme robili ako členovia ESN v Košiciach pre študentov prichádzajúcich na košické univerzity. Pri stretnutiach so zahraničnými študentami som uvidel krásnu vec – všetci ľudia sme rovnakí. Máme rovnaký zmysel pre humor, sny aj trápenia. Hysterické reakcie na utečeneckú krízu mi pripadajú absurdné. Pomyslel som si, že keby každý vysokoškolák pracoval aspoň chvíľu pre Erasmus Student Network, boli by sme vľúdnejšia krajina.

Ak vás baví kreatívna práca, môžete svoje aktivity v ESN posunúť na vyšší level. Ako člen organizačných skupín môžete riadiť jednotlivé ESN projekty a účastniť sa na miestnych aj medzinárodných konferenciách. Mňa to vyškolilo v konferenčnej rutine. Postupne som zistil, že na konferenciách sa treba aktívne zoznamovať a počúvať. Nikdy neviete, kedy natrafíte na schopného človeka, s ktorým môžete spolupracovať. Je to dôležitejšie ako sedieť na prezentáciách a písať poznámky.

Počas práce v ESN som pochopil, že dvaja ľudia si vždy majú čo povedať a nezáleží, z ktorej krajiny alebo kontinentu pochádzajú. Politické hry na národnostnú strunu sú úbohá komédia a čím skôr by sme ju mali vypískať.

Študentský časopis pôsobil na menšom priestore ako ESN, ale vydavateľská činnosť ma chytila za srdce. Vďaka húževnatému záujmu o chod časopisu som sa stal šéfredaktorom. Vtedy som si konečne priznal, že mám líderskú intuíciu. Identifikoval som krízové body, ktoré sme ako redakcia nesmeli zanedbať. Všímal som si príležitosti, ktoré sa dali využiť. Tieto schopnosti som dovtedy v sebe potláčal. Nechcel som byť lídrom, ale v danom momente som intuitívne vedel, ako sa to robí. Ale najviac si cením slepé uličky, do ktorých som sa dostal, pretože situácie sa v živote opakujú. Cesty, ktoré sa tvária lákavo ale končia bez výsledku odlíšim už v zárodku.

V dobrovoľníckych projektoch som urobil prvé chyby. Poučil som sa a viem, že ich už nebudem opakovať.  Lepšie som pochopil prácu v tíme. Spoznal som ľudí a ich príbehy. Prijal som fakt, že šťastie praje pripraveným a človek dosiahne viac, ak nič dopredu neočakáva. Keď pracujete bez nároku na honorár, ceníte si poznanie a kontakty. Rozmýšľate, akým spôsobom napredovať a dať zo seba viac. Za tieto skúsenosti vám nikto nevystaví certifikát alebo titul, ale ani vám ich nikto nezoberie. Titul môže odobrať urazená komisia, výsledky práce si môžu prisvojiť chamtiví kolegovia. Ale toho, akým ste človekom vďaka dobrovoľníctvu, sa nemôže dotknúť nikto.


oktober17

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s