Jeden rok na ubytovni, stáž v Slovenskej akadémii vied aj videá Daniela Štraucha. Tieto zážitky ma inšpirovali napísať nasledujúci text.
Pamätám na trefný komentár pána Daniela Bútoru, ktorý v minulosti zverejnil časopis .týždeň. Opisoval svoje obavy z výchovy, ktorú deťom predáva súčasná generácia rodičov. Ľudia vyrastajúci v bývalom chudobnom režime doprajú vlastným potomkom všetko, čo počas dospievania nemali. Robia to tak intenzívne, že preháňajú a v konečnom dôsledku škodia výchove. Nikto ich neupozorní, pretože to robí väčšina. Nepôsobí to čudne. K článku pána Bútoru dodávam, že zvrátená výchova plná materiálneho dostatku a pohodlia sa obracia proti nám. Jednoducho povedané – prichádza generácia neschopných a lenivých pätolízačov.
Na ubytovni som zažil mnoho spolubývajúcich, rovesníkov aj mladších (ja mám 28 rokov). Všetci mali spoločnú jednu vec, ktorá mi vyrážala dych – ich voľný čas po práci pozostával zo sledovania seriálov a prípravy jedla. To bolo všetko. Navyše, akúkoľvek konverzáciu zvrtli na monológ o sebe. Tých ľudí nič nefascinovalo, nemali záľuby, nečítali knihy, nemali ambície. Nehovorili o výzvach, ktoré chcú prekonať. V jednom kuse predostierali svoje názory na svet, aj keď doteraz nič podstatné neobetovali ani nedokázali.
Pred pár rokmi som absolvoval stáž v Slovenskej akadémii vied. Zdieľal som laboratórium so skúsenejšími kolegami – študentmi PhD programu. Pamätným zážitkom bolo sledovať jedného z nich, ako plače za pracovným stolom. Výsledky jeho vedeckého projektu nevychádzali podľa predstáv. Vyzeralo to, že mesiace práce vyjdú na zmar. Pána študenta nenapadlo nič lepšie, iba plakať do dlaní. Je to podľa vás normálne? Čo by robil, keby bol postavený pred závažnú životnú situáciu? Psychicky náročné momenty sú vo vedeckej profesii na dennom poriadku. Ako sa na to doteraz pripravoval?
Tim Cook, nástupca Steva Jobsa vo firme Apple, spomína v jednej z výročných prezentácií produktov slovo “convenience”. Opisoval ním, ako pohodlne môžete spojiť telefón a počítač od Apple do jedného ekosystému (prijímať hovory cez počítač, dokončiť výrobu dokumentu cez telefón a podobne). Po rokoch pozorovania mladých Slovákov v produktívnom veku mám pocit, že vynálezy zvyšujúce produktivitu iba zneužívajú. Mám pocit, že nevidia pod povrch, nevedia si predstaviť námahu a odvahu, ktorú museli preukázať tvorcovia týchto nástrojov. Slúžia im ako módne doplnky, ktoré na slnečnom svetle pekne vyzerajú. Preto ich nazývam generácia “rosegold”, podľa populárnej farby, ktorá akoby predstavovala zbytočný dôraz na formu a dojem. Funkciu a obsah považuje za druhoradé.
Čistota je pol života, príprava je polovica úspechu. Predtým než začne človek zbierať trofeje, musí prejsť tŕnistým vývojom. Moji rovesníci by sa mali kreatívne zapájať do ekonomiky. Bohužiaľ nerobia to. Majú bohato vyvinuté sociálne vzťahy ale prekonávanie samých seba odložili na neskôr. Adaptovali si pohodlný spôsob života a ambície vymenili za vtieranie sa do priazne silnejším autoritám. Pätolízačstvo je schopnosť, na ktorú sa spoliehajú, lebo nevedia pracovať samostatne a pod tlakom. Náš život a prácu postupne ovplyvňujú inovácie a túto “rosegold” generáciu zničia ako lesný požiar, ktorý s hukotom spáli vyschnuté stromy.
