Školské potreby II.

Keď sa pred dvoma rokmi rozšíril môj článok Školské potreby, vyslúžil som si nenávistné pohľady premiantov ročníka. Vďaka tomu som vedel, že som zasiahol živú tému. Dnes to premiantom natriem znova a ešte tvrdšie. Opakujem, že vzdelávací systém nefunguje. Vychádzam z niekoľkoročných skúseností v dobrovoľníckych projektoch. Spomeniem príklady poukazujúce na rozdiel medzi školou a realitou. Nasledujú štyri body, ktoré podľa mňa spôsobujú deformáciu vnímania reality.

Hodnotenie

Je choré a nesprávne, že učíme deti pracovať kvôli známkam. Nie je za nimi ukrytá žiadna hodnota. Je iba spoločenská dohoda, že známky akceptujeme. Ľudia, ktorí pracujú pre hodnotenie, sú veľmi ľahko manipulovateľní. Presvedčil som sa ako vedúci tímu v mimoškolskom projekte. Premiantom závislým na hodnotení som mohol nahovoriť do hlavy presne to, čo som potreboval. Stačilo vystihnúť ilúziu, po ktorej túžia a vytrvalo im ju opakovať. Deti by sa mali učiť pre pôžitok z učenia, pracovať pre pôžitok z konkrétnej práce. Vytvorili by si zvyk vnímať to, čo práve robia. Autoritu nad sebou by potrebovali iba na sprostredkovanie nových zručností. Nepotrebovali by hodnotenie – odmeňujúci pocit by zažili vďaka svojmu progresu a nie vďaka pochvale. Boli by ľudia schopní vykonávať genocídy, ak by rozmýšľali o tom, čo robia? Takto to začína – urob toto a dostaneš pochvalu. Ukradni tamto a dostaneš pochvalu. Zastreľ tisíc ľudí a dostaneš pochvalu. Keby sme zabudli na pochvaly a tresty, vychovali by sme nemanipulovateľných ľudí. To je podstata všetkých známych zenových textov o nereagovaní a pokojnej hladine. Nasledujúca myšlienka je položart, ale základ má v realite. Predstavte si, že by učiteľ povedal žiakom: “Kto nenapíše test aspoň na priemerný počet bodov, nedostane v jedálni obed. Kto ho napíše dobre, nebude hladný. Nikdy by sme toto pravidlo nepresadili, ale považujem ho za reálnejšiu formu výchovy ako hodnotenie známkami.

Schéma

Ako chalan som prišiel do školy a celý deň som sa riadil podľa rozvrhu. Ako vedúci tímu som spoznal realitu, v ktorej nikto nediktuje poradie ani dôležitosť úkonov. Predstavte si, že ráno vám rozdá učiteľ úlohy z rôznych predmetov a povie, že do dvanástej hodiny musia byť hotové. Nediktuje poradie, dokonca povolí tímovú prácu. Háčik je v tom, že každý člen tímu má nadanie na iný predmet. Musíte sa zhodnúť na prioritnej úlohe a dokončiť ju ako prvú. Musíte sa zmieriť s tým, že niektoré úlohy nestihnete. Robíte všetko preto, aby nedokončené boli iba úlohy s nízkou dôležitosťou. Takýto je život v realite. Momentálne propagujem moju debutovú knihu. Založil som niekoľko blogových účtov. Ktorému by som mal venovať najviac času? Ktoré témy opísať teraz a ktoré odložiť na neskôr? Musím v tom mať jasno, ak sa nechcem stať karikatúrou sám na seba. Žiaci vychovávaní terajším systémom sa v realite chronicky zaoberajú nedôležitými úkonmi iba preto, že ich vedia urobiť bez chýb. Za bezchybný výkon očakávajú pochvalu. Nikto im nemá odvahu povedať, že strácajú čas. Bezchybný výkon očakávajme od majstra remesla. Pokiaľ sme žiaci, mali by sme robiť chyby a nemali by sme byť za ne trestaní.

Podceňovanie moci a vplyvu

Navonok sa tvárime demokraticky, vo vnútri máme sekundárne motivácie. Zruční ľudia sa neradi chytajú kormidla, pretože sa boja samoty. Po absovovaní množstva mítingov a porád som si všimol rozdelenie vplyvu. Nech sme sa na začiatku akokoľvek navzájom ujisťovali o demokratickom hlasovaní, to sa narušilo vo chvíli, keď sme sadli za pracovný stôl. Ľudia inštinktívne hľadajú lídra, ktorý je zručný a v kritickej situácii je navyše pokojný. Radi mu prenechávajú kompetencie a moc v nádeji, že vyrieši neprehľadnú sitáciu. V škole pracuje každý za seba. To je kardinálna chyba a podvrh na vzdelávaní. Vo svojom tíme som si všimol, že ma ľudia nasledujú, ak popri práci pre celok získavajú nové kvality. Musel som vyvinúť veľké nasadenie, aby som jednotlivým ľuďom “napasoval” správne úlohy. Ak zriadime tím, musíme dať vplyv najzručnejšej osobe v danej oblasti. Ak sa to nenaučíme v škole, nevieme posúdiť realitu. Vplyv prenechávame nesprávnemu človeku iba na základe falošných dojmov.

Najzručnejší ľudia sa zase odmietajú drať dopredu, pretože sa obávajú straty kamarátskych vzťahov. Vo vzdelávaní zanedbávame úlohu líderstva. Desaťročia vytvárame pocit, že prirodzených lídrov nepotrebujeme. Preto vznikajú deformácie, napríklad Youtuberi (mám na mysli rýchlorastúcich Youtuberov). Páni Štrauch, Altof alebo Slažanský a ďalší si vytvorili úchylku falošného líderstva. Pri tvorbe videí majú nad okolnosťami kontrolu, môžu sa odprezentovať ako chcú. Zakaždým majú scenár a vedia, ako a kedy ich práca skončí. Nevytvárajú priestor pre neznáme veci a prekvapenia. Pre mňa sú zrelí na psychologickú pomoc a vhodní ako prípadová štúdia pre študentov psychológie.

Preceňovanie okamžitej odozvy

Čo keby ste museli čakať na vyhodnotenie testu alebo diktátu niekoľko mesiacov? Vydržali by ste psychický tlak? V realite musíme vykonať množstvo práce bez toho, aby sme videli konečný výsledok. V škole netrénujeme čakanie. V živote na to doplácame, lebo neviem veriť vlastným rozhodnutiam. Takisto sami poskytujeme nepremyslenú odozvu. Nevieme poprosiť kolegu alebo blízkeho, aby na naše stanovisko počkal.

Odkaz žiakom

Hodnotenie v škole berte ako orientačné. Sebakritika je váš najmúdrejší mentor. Robte chyby, ale vždy sa po nich korigujte. V každodennom živote používajte slová “Prosím” a “Ďakujem” čo najviac. Študujte teóriu, ale pripravte sa na to, že v realite budete riešiť problémy, ktoré sa ešte len dostanú do učebníc. Drilujte vaše obľúbené zručnosti, lebo po dosiahnutí určitého stupňa do nich budete môcť zamiešať vlastnú fantáziu. Nebojte sa presily. Neexistuje víťazné množstvo, ale víťazná kombinácia. Ak poskladáte tím schopných ľudí, môžete si trúfnuť na akýkoľvek cieľ. Vedel to Alexander Macedónsky aj Mijamoto Musaši. Po storočiach by toto poznanie mohlo zaznieť aj v oficiálnom školskom systéme.

Osobný odkaz priemiantom

Je mi vás ľúto. Skúsili ste sa votrieť do mojej priazne, ale odmietol som to. V posluchárňach ste boli hviezdy, ale mimo vyučovania som vás kedykoľvek zadupal do zeme. Prerástol som vás o desať levelov a ani som nemal potrebu na to upozorniť. Ale najhoršie sa vám znášalo, že som sa nikdy nesťažoval. Pri všetkých osobných okolnostiach som zachoval svoju tvár a dokázal som, že som dospelý človek. Po mne zostali výsledky, po vás iba pyramídy z pivných plechoviek. Oproti mne ste šaškovia.

Ak Ťa text zaujal, zdieľaj a pozri moje ďalšie blogy. Zanechaj komentár alebo otázku pod článkom, alebo mi napíš email. Nezabudni na knihu Koniec prázdnoty, ktorá je práve v predaji. Ak si knihu čítal a zaujala Ťa, odporuč ju prosím ďalšiemu človeku. 

oktober17

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

w

Connecting to %s