Kedy skončí Facebook?

Pred úspechom Marka Zuckerberga a jeho tímu sa treba pokloniť. Mark obetoval školu, predchádzajúce projekty a priateľstvá, aby riadil Facebook. Neustály rast siete je znakom úspechu. Avšak od začiatku až dodnes sa dejú kauzy a znepokojivé udalosti, kvôli ktorým považujem úspech Facebooku za dočasný.

Trikrát a pozor

Prvýkrát som bol zdesený, keď som pred desiatimi rokmi vstúpil na Facebook. Videl som, s kým moji kamaráti debatovali, čítal som komentáre o súkromných záležitostiach. Netúžil som snimi prežívať tieto momenty, ale Facebook ukladal aktivitu každého člena a neváhal ju prezentovať. Druhýkrát som bol zdesený, keď som založil fanstránku. Prekvapili ma štatistiky, ktoré nazbierala. Nemohol som priradiť atribúty k jednotlivým ľuďom, ale videl počet žien, mužov, študentov, pracujúcich. Facebook ich rozdelil aj do vekových kategórií. Je pre nás miesto kontaktov a zábavy, my sme preňho iba pracovný nástroj. Tretíkrát som bol zdesený, keď Facebook zrušil diskusné fóra. Boli náplasťou na prekvitajúcu sociálno-mediálnu povrchnosť. Našiel som spontánne vzniknuté a nekomerčné skupiny. Rád som debatoval a vymieňal postrehy. Po niekoľkých rokoch zanikli. Od verejného profilu som prioritne očakával, že nájdem pracovné príležitosti. S odstupom času je moja naivita smiešna. Ľudia, ktorí sa na Facebooku venujú serióznym aktivitám, sú v menšine.

Zdieľam, teda som

Počas práce na študentských projektoch ma znepokojovali členovia mojich tímov, ktorí žiadali komunikovať projektové veci cez sociálnu sieť. Neveril som, že sa dokážu sústrediť na detaily, zatiaľ čo  budú bombardovaní upozorneniami od kamarátov. Cítil som prekrývanie súkromia a práce, o ktorom prebiehali debaty na stránkach žurnálov Harvard Business Review alebo McKinsey Quarterly. Zaujímavé bolo precitnutie, že žijeme v dobe, na ktorú neexistujú návody. Na druhej strane som smutne pozoroval, že ich ľudia nevedia vytvoriť. Kompletne sme stratili citlivosť. Nemáme digitálny hmat, zjednodušené vnímanie sveta sa epidemicky rozširuje. Rozumiem, keď ľudia zdieľajú zaujímavé momenty z práce, napríklad umelci, politici a verejne pôsobiaci ľudia. Rozumiem ženám, keď sa chcú pochváliť, čo majú nové. Rozumiem, keď niekto zorganizuje konferenciu alebo protest cez Facebook. Nerozumiem chalanom, ktorí fotografujú svoju dennú rutinu a potrebujú zdieľať každú tuctovú blbosť. Je to naivná úroveň sebaprezentácie. Chlap nech sa prezentuje cez výsledky, nie cez filtre. Vážení mladí súkmeňovci, všetko tu už bolo. Radšej keby ste sa predbiehali vo výkonoch namiesto nablýskaných materiálnych prkotín.

Veľa zistíš, veľa predáš

Facebook nie je zadarmo. Zbiera informácie, ktoré doň človek napíše, alebo vygeneruje svojou aktivitou. Následne ich analyzuje a predáva marketingovým oddeleniam firiem. Facebook vie, koľkokrát týždenne sa doň prihlasujete a ako dlho ste prihlásení. Tieto poznatky ľudia z Facebooku sebavedomo prezentujú na biznis stretnutiach a pýtajú si peniaze za marketing. To je doba, však? Trávite voľný čas na sociálnej sieti a niekto iný zarába. Chápete, že každé kliknutie, každý “lajk” je ako centík vhodený do pokladničky cudziemu človeku?

Kolaps modrej lišty – Faceboom

Teším sa na deň, kedy Facebook padne na zem a nepostaví sa. Možno vznikne množstvo menších sietí, možno znovuobjavíme anonymitu na internete. Pred Facebookom bola doba osobných blogov. Jeden písal, kreslil alebo fotografoval, my ostatní sme čítali, prežívali príbeh a držali palce talentu. Používali sme osobitné chatovacia programy s komornejšou atmosférou.

Facebook sa stal prvou webstránkou, do ktorej sa ráno prihlásite. So súčasným vznikom aplikácií v smartfónoch sa hovorilo o konci webu. Informácie nehľadáme cez pôvodné webstránky, ale cez ich aplikácie a prítomnosť na sociálnych sieťach. Údaje z našich zariadení posielajú vývojárom. Možno by sme sa mali vrátiť k webovým prehliadačom a navštevovať webstránky jednotlivo. Je to staromódne, ale bezpečnejšie.

Po desiatich rokoch mi sociálna sieť pripadá ako novodobá komunistická strana. Vytvára dojem, že ju potrebujeme a kto nie je členom, je zastaraný a netúži, aby sa spoločnosť mala lepšie. Pod povrchom si však uvedomujeme tienisté stránky. Exhibicionizmus, závislosť, šikana, vojenská propaganda – štyria jazdci apokalypsy v roku 2017. Facebook ich vytrvalo zakrýva vlajkou transparentnosti a priateľstva. Skúsme si rozpomenúť na časy pred sociálnymi sieťami. Nie je to útok na sentiment. Úprimne si myslím, že život bez gigantickej zdieľacej maštale bol lepší v mnohých ohľadoch.

Mali by sme slovo Facebook používať v množnom čísle. Prečítajte si tento text znova. Facebook ukladali…, Facebook nazbierali…, Facebook vedia…. Nie je to strašidelné? Ale je to pravda. Na konci dňa si neznámi ľudia sadajú za počítače a sledujú nás ako masu kontroliek. Svetlo monitora osvetľuje nevyspaté tváre. Čím viac kontroliek sa zapne, tým viac investorov prilákajú. Sú šikovní, ale nevyzretí. Ja im nedôverujem.


Ak Ťa text zaujal, zdieľaj a pozri moje ďalšie blogy. Nezabudni na knihu Koniec prázdnoty, ktorá je práve v predaji.

K téme odporúčam nasledovné publikácie:

Kirkpatrick D. Facebook efekt. Eastone Books, 2011.
Mayer-Schönberger V., Cukier K. Big Data. Computer Press, 2014.

oktober17

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s